Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

V mužskom kolektíve sa nestratila. Gabriela dnes vedie mestských kynológov

Dátum: 26.05.2023
Autor: Barbora Krajčovičová
V mužskom kolektíve sa nestratila. Gabriela dnes vedie mestských kynológov

Gabriela je aktuálne jedinou kynologičkou v radoch Mestskej polície Bratislava. Za dvadsaťpäť rokov v policajnej uniforme sa jej poradilo vypracovať z radovej policajtky, cez výcvikárku až po zástupkyňu veliteľa Útvaru zásahovej jednotky a kynológie.

Zástupkyňa veliteľa Útvaru zásahovej jednotky a kynológie chcela pracovať so psami už od útleho detstva. „Písali sme sloh na tému vysnívané povolanie a vtedy som sa asi prvýkrát zmienila o tom, že by som chcela pracovať ako príslušníčka pohraničnej stráže aj so služobným psom,“ zalovila Gabika v pamäti do svojich ôsmych rokov. Doma však na chov psa nemali vhodné podmienky, preto celé dospievanie o tom len snívala.

K psom ju priviedla napokon náhoda

Zlom prišiel v dobe, keď si našla prácu v autosalóne. Majiteľ prišiel s nápadom, že by si mali zakúpiť psa na stráženie. Gabika sa chopila šance a štvornohého parťáka zaobstarala. Doma povedala, že pes bude väčšinu času v práci. Rodičia napokon súhlasili.

Priznala sa, že so šteniatkom nemeckého ovčiaka Atosom si hneď sadli a boli neustále spolu. „Vtedy som nepoznala žiadne odborné postupy ako psa cvičiť, použila som zdravý sedliacky rozum a vychovala som ho tak, ako som to cítila.“  Dodáva, že to mal byť len strážny pes ovládajúci základy poslušnosti, napríklad, aby v interiéri nešpinil, neskákal do áut, ale zároveň, aby dokázal aj adekvátne zareagovať v prípade, ak by sa niekto do priestorov prevádzky snažil vlámať a niečo ukradnúť. Podarilo sa jej to, z Atosa vykresala poslušného strážneho psa.

Skúsenosti s prácou so psom potom naberala napríklad aj v súkromnej bezpečnostnej službe.

MsP300509_(84)Gabika si ako pomocníkov do služby vyberala vždy len nemeckých ovčiakov. Foto: archív Gabriela

Starala sa o policajné šteniatka

Časom sa Gabike naskytla príležitosť pracovať v chovnej stanici Policajného zboru, kde sa starala o šteniatka, pripravovala ich pre kynológov štátnej polície, ktorí si z nich vyberali parťákov do služby. „Nebolo to také jednoduché, predtým, než som nastúpila do chovnej stanice vo Veľkých Levároch, musela som u psovodov krajskej štátnej polície absolvovať s mojim psom Atosom skúšky poslušnosti,“ vysvetľuje. Policajti potrebovali preveriť aké má Gabika skúsenosti so psami a či je spôsobilá na túto prácu. Skúšky zvládla a začala tak novú etapu života.

Intuitívny výcvik už nepostačoval

V novej práci nadobudla veľa vedomostí a skúseností, ktoré využila aj neskôr v mestskej polícii. „Tu už mi nestačila intuícia pri výcviku psov, učila som sa rôzne metódy založené na vedeckých poznatkoch,“ ozrejmuje psovodka.

Podľa jej názoru by mal každý kynológ ovládať viacero metód a uplatňovať tú, ktorá mu najviac vyhovuje a ktorá zároveň platí aj na psa. Ak psovod vie napríklad len jednu z nich a na psovi sa neosvedčí, niekedy sa stáva, že ho chce veľmi rýchlo vymeniť, pretože si myslí, že na danú prácu nie je vhodný. Problémom pritom môže byť len to, že na ňom nevyskúšal tú správnu metódu.

PB-0952_(Veľké)Kynológovia so psami kryjú chrbty svojim kolegom a kolegyniam napríklad aj počas veľkých bezpečnostných opatrení. Vľavo na fotografii je Gabriela s Esom a vpravo zas jej kolega Roman a jeho nemecký ovčiak Kamo. Foto: Mestská polícia Bratislava

Zatúžila po zmene, rozhodla sa pre mestskú políciu

Po niekoľkých rokoch sa Gabike zažiadalo zmeniť pracovné prostredie. „V tej dobe som cítila, že je čas na zmenu, v chovnej stanici som sa rokmi prepracovala na pozíciu výcvikárky a chcela som sa posunúť ďalej,“ hovorí mestská policajtka. Náhoda opäť zariadila, že sa cez známeho dozvedela o kynologickej zložke bratislavskej mestskej polície. Voľba bola jasná. Podala si žiadosť, prišla na výberové konanie, prešla kurzom odbornej spôsobilosti a zaradila sa do čisto mužského kolektívu psovodov.

Dlhé roky bola jedinou ženou medzi mužmi

Aké pre ňu bolo začleniť sa medzi samých mužov? „Chalani boli skvelí, cítila som sa medzi nimi dobre, hneď ma medzi seba prijali. Nevadilo mi byť jedinou ženou medzi mužmi, nakoľko som aj v predchádzajúcich zamestnaniach pracovala zväčša v mužských kolektívoch,“ pochvaľuje si svojich kolegov psovodka. Prezradila nám, že v tínedžerských časoch sa dokonca venovala rýchlostnej kanoistike, kde sa v kluboch tiež pohybovali vo väčšine chlapi, čiže bola zvyknutá.

Jediná obava, ktorá ju v začiatkoch mátala bolo, či svojim skúseným, vekovo aj profesijne, starším kolegom, bude plnohodnotným parťákom v uliciach. „Pýtala som sa ich, či by sa nebáli, ak by k tomu došlo, ísť so mnou napríklad do nejakého ťažšieho zákroku,“ zdôveruje sa po rokoch. Tí ju však ubezpečili, že aj napriek tomu, že je mladá, nemusí sa tým trápiť. Išli by aj tak len do zákrokov, pri ktorých majú istotu, že by situáciu, za akýchkoľvek podmienok, zvládli aj sami. Inak by tak či tak privolávali posily. Upokojili ju aj ich slová, že jej budú v službe pomáhať, že časom nepochybne naberie potrebné skúsenostiprirodzene si vybuduje aj sebavedomie v policajnej práci. Odvtedy na svoje prvotné pochybnosti ani nepomyslela.   

PB-7778_(Veľké)Gabika s jej dlhoročným kolegom počas kontroly v centre mesta. Foto: Mestská polícia Bratislava

Sú žiadaní najmä vďaka dobrej povahe

Prvý policajný pes, s ktorým Gabika už ako príslušníčka mestskej polície pracovala bol nemecký ovčiak Ajax. „Zdedila som ho po kynológovi, ktorý práve v čase môjho nástupu opúšťal rady mestskej polície,“ spomína na svojho parťáka. Bol to približne dvojročný pes. Veľmi rýchlo si na ňu zvykol. Psovodka hovorí, že práve pre schopnosť nemeckých ovčiakov, rýchlo sa prispôsobiť zmene a dobre znášať napríklad výmenu majiteľa, sú tieto plemená v bezpečnostných zložkách preferované a tešia sa veľkej obľube.

V krátkom čase ale zistila, že Ajax má určité návyky, o ktorých vopred nevedela. „Vyskúšala som naozaj všetko pre ich odstránenie, ale mal ich tak silno zakorenené, že by trvalo veľmi dlho zbaviť ho ich, ak vôbec niekedy, a ja som potrebovala psa, na ktorého sa môžem v službe stopercentne spoľahnúť.“ Jej ďalšou pomocníčkou sa stala sučka Brena, ktorá bola odchovaná na našej kynologickej stanici. „Bola výborná, no pracovali sme spolu približne len rok a pol. Potom som išla na materskú,“ vysvetľuje kynologička. S Brenou mala tak výnimočný vzťah, že ju napokon odkúpila a vzala si ju domov.

Našla svojho vysnívaného psa

Keď sa pozrieme do súčasnosti, každý kto Gabiku pozná si ako jej neodmysliteľnú súčasť predstaví aj nemeckého ovčiaka Esa. „Je to už síce starší pán, má jedenásť rokov, ale v práci ide ešte stále na plné obrátky. Je to pre mňa dokonalý pes. Jednoducho som si ho vysnívala,“ nešetrí chválou na svojho chlpáča.

Ako sama tvrdí, preferencie psovodov sú rôzne, niekomu viac vyhovuje dravší pes, inému pokojnejší, jej imponujú rozvážne psy, ktoré skôr ako niečo urobia, najprv dokážu vyhodnotiť celú situáciu. Eso dobre vychádza aj s Gabikinou rodinou, na deti je ako med. „Okrem neho mám doma aj štyri ďalšie psy, jedného belgičáka a troch poľovníckych psov. Eso je z nich najstarší a môžem povedať, že ich aj trochu vychováva, majú pred ním rešpekt a vie si urobiť na dvore poriadok,“ rozpráva s úsmevom policajtka.

PB-6098_(Veľké)Eso je pes, po akom vždy túžila. S Gabikou bol napríklad aj na preventívno-bezpečnostnej akcii, ktorú sme realizovali v budove bývalého Hotela Flóra na Zlatých pieskoch. Foto: Mestská polícia Bratislava

Chce jej robiť radosť

Čo je jeho najobľúbenejšou činnosťou v rámci výcviku? Podľa Gabiky je to všestranný pes, ktorému ide asi všetko. Najradšej má určite cvičenia poslušnosti. Celé roky som jeho vývoj pozorne sledovala a môžem teraz s istotou povedať, že cvičenia, ktoré robíme, neplní len preto, že dostane nejakú maškrtu alebo aport, robí ich preto, lebo mi chce urobiť radosť.

To, čo sa naučila, odovzdala ďalším

Šikovná psovodka sa rokmi vypracovala až do pozície výcvikárky v bratislavskej mestskej polícii. Jej kolegovia túto voľbu vítali. „Bola to zodpovednosť, ale ja som vedela, že chlapci sú v tom, čo robia naozaj dobrí, takže ich stačilo, najmä tých mladších, v podstate len usmerňovať,“ hovorí Gabika. Nikdy sa k nim nesprávala nadradene, práve naopak, snažila sa dávať im najavo, že v kolektíve sú si všetci rovní. Ako sama tvrdí, tešilo ju odovzdávať im vedomosti a skúsenosti, ktoré nadobudla počas rokov práce so psami ona sama od skúsenejších kynológov. „Cítila som obrovské zadosťučinenie, keď som videla, ako rýchlo mnohí kolegovia vo svojej práci napredujú a ja som im k tomu mohla aspoň z časti dopomôcť.

Pri ukážkach výcviku psov sú k ľuďom najbližšie

Aktuálne Gabika pôsobí ako zástupkyňa veliteľa Útvaru zásahovej jednotky a kynológie. Ako sa zhostila tejto úlohy? „Vážim si, že do mňa vedenie vložilo svoju dôveruspoločne s veliteľom sa snažíme, aby všetko na našom útvare fungovalo tak ako má,“ hovorí mestská policajtka. Priznáva, že prirodzene sa teraz venuje viac administratívnym záležitostiam a na službu priamo v uliciach jej tak zostáva menej času ako predtým. „Ak je to však možné, veľmi rada sa zapájam napríklad do bezpečnostných opatrení, či ide o futbalové zápasy alebo rôzne verejné zhromaždenia,“ vysvetľuje. Samozrejme, málokedy pri nej chýba jej verný parťák Eso.

Veľmi ju tiež vždy poteší, ak kynológov oslovia školské zariadenia alebo organizátori rôznych podujatí s prosbami o ukážky výcviku služobných psov. „Ako lepšie bežnému človeku ukázať čo naše psy dokážu, keď nie prostredníctvom ukážok,“ usmieva sa psovodka. Ako sama dodala, vždy má pocit, že práve pri takýchto aktivitách sú k ľuďom najbližšie.

Borinka_207_(Veľké)Kynologička si najviac užíva ukážky výcviku služobných psov. O tie majú záujem už dlhé roky nielen školské zariadenia, ale napríklad aj organizátori detských táborov. Na fotografii je Gabika s Esom a jej dvoma kolegami psovodmi na jednom z detských táborov v roku 2017. Foto: Mestská polícia Bratislava

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.