Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Domov z práce chodieva aj po tridsiatich rokoch dohryzený a dobitý

Dátum: 18.05.2023
Autor: Mgr. Peter Borko
Domov z práce chodieva aj po tridsiatich rokoch dohryzený a dobitý

Ľuboš patrí medzi najostrieľanejších bratislavských psovodov. V mestskej polícii pracuje tri desaťročia a kynológom je o rok menej. Aj po rokoch skúseností ho stále môžeme vidieť na cvičisku v ringovom obleku ako figuranta, do ktorého je zahryznutý policajný pes.

K práci mestského policajta pritiahli Ľuboša na začiatku deväťdesiatych rokov práve psy. Prišiel s nimi do kontaktu už počas práce v lesnom hospodárstve a dobrý vzťah sa rozhodol s nimi rozvíjať aj v ďalšom povolaní. „Mestská polícia v Bratislave fungovala približne rok a ja som si povedal, že to skúsim. Lákalo ma najmä to, že v nej pôsobili aj kynológovia,“ vysvetľuje Ľuboš.

Začal ako policajt v Petržalke

V roku 1993, v čase jeho nástupu, fungovala mestská polícia úplne inak ako dnes. Neexistoval jeden kynologický útvar, psovodi boli rozdelení na jednotlivých staniciach. „Pamätám si, že najviac policajtov so psami bolo v Petržalke a potom tiež na útvare v Lamači, Podunajských Biskupiciach a v Devínskej Novej Vsi. Spoločné mávali len výcviky.“ Netrvalo však dlho a na základe požiadavky vtedajšieho veliteľa kynológov došlo k zmene organizačnej štruktúry. Psovodi zo všetkých staníc sa tak zjednotili do jedného samostatného celku.

img081Kto chce mať dobrého psa, musí sa o neho aj dobre postarať. Foto: Mestská polícia Bratislava

„Začínal som v Petržalke ako radový policajt. Všetci okolo mňa ale vedeli, že mám vzťah k psom, preto ma potešila ponuka od šéfa psovodov, či by som sa ku nim pridal,“ spomína kynológ, ktorý dodáva, že bez váhania súhlasil. Nasledovalo zloženie skúšok v rámci povinného kynologického kurzu mestskej polície, po ktorých sa zaradil oficiálne ku svojim novým kolegom – psovodom.

Jeho prvý pes mu bol v mnohom učiteľom

Počas svojho tridsaťročného pôsobenia v mestskej polícii vychoval Ľuboš celkom päť služobných psov. „Môjho úplne prvého mi pridelili. Nebolo to šteňa, ale naopak už skúsený starší pes. Volal sa Ero a dovolím si tvrdiť, že bol špičkový,“ spomína s úsmevom na svoje začiatky mestský policajt.

lesný_muž_017Ukážky práce bratislavských kynológov na Hviezdoslavovom námestí. Foto: Mestská polícia Bratislava

Pes bol vychovaný, ovládal množstvo povelov, ale najmä mu bol v začiatkoch aj tak trochu učiteľom. Veľmi rýchlo sa dostali na rovnakú vlnu a fungovalo im to spolu výborne, až do chvíle, kedy sa s ním kvôli zdravotným problémom musel rozlúčiť. „Bolo to ťažké, žiaľ, zdravie máme všetci len jedno. Našťastie sa mi ho v spolupráci s pánom veterinárom podarilo dostať do novej milujúcej rodiny, kde strávil zvyšok svojho života,“ vysvetľuje.

Niektoré psy vedia dať zabrať aj skúseným kynológom

Nahradil ho dva a pol ročný nemecký ovčiak Adam, s ktorým to už nebola prechádzka ružovou záhradou. Ako Ľubo hovorí, mal zrejme tvrdšieho predchádzajúceho majiteľa. Keď spolu začínali, zvykol ho Adam často, svojským spôsobom, testovať. „Nebolo to s ním ľahké, ale spoločne stráveným časom a usilovnými tréningami sa náš vzťah dostal do rovnováhy a stali sa z nás zohratí parťáci,“ približuje kynológ. V uliciach Bratislavy spolu dozerali na bezpečnosť celých osem rokov.

img051_2Ľuboš má najradšej po svojom boku nemeckých ovčiakov. Foto: Mestská polícia Bratislava

Každý Ľubov pes bol svojský, mal vlastnú osobnosť a vyžadoval si iný prístup, ale ako sám hovorí, aj vďaka tomu sa vždy niečo nové naučil a zdokonaľoval sa tak v profesii. Ľuboš nám prezradil aj to ako postupuje, keď už vidí, že sa jeho pes pomaly dostáva do takzvaného dôchodkového veku. „Popri aktuálnom psíkovi, keď už sa blíži dôchodkovému veku, si pomaly zháňam nového psa a pripravujem ho na službu,“ vysvetľuje. Ľubo nemal nikdy problém s tým, že by jeho dlhoročný parťák na nový prírastok žiarlil alebo naopak.

„Vyzretý, starší pes, ak má čistú hlavu, tak nemá dôvod robiť problémy a zvykne šteňa úplne bez problémov prijať. Keď sa už zo šteniatka stane mladý pes, môže sa síce stať, že chce v tom vzťahu dominovať, ale je len na samotnom psovodovi a jeho výchove, či si dokáže oboch psov skorigovať tak, aby dokázali spolu vychádzať. Moje psy boli na mňa vždy tak silno naviazané, že si nedovolili vymýšľať,“ hovorí s úsmevom mestský policajt.

Zároveň dopĺňa, že práca so psom je síce niekedy veľmi náročná, ale ak má k tomu človek vzťah a chce, aby pes obstál v každej situácii, musí tomu venovať nielen množstvo svojho času, ale mať samozrejme aj vhodné podmienky, čo sa týka samotnej práce, kolektívu a aj rodiny.

Modriny po práci nie sú ničím neobvyklým

Výcvik policajných psov, okrem individuálneho tréningu, pozostáva aj zo spoločných tréningov. Na nich sa precvičujú napríklad obranárske práce. Práve pri nich je veľmi dôležitou osobou figurant, ktorý v rámci výcviku stvárňuje napríklad páchateľa. Ľubo je z celého kolektívu kynológov mestskej polície v tomto smere jedným z najvyťaženejších. „Byť figurantom je jednoducho môj životný údel,“ smeje sa.

PB-9274Ľubovi sa často stane, že aj keď nie je v ringovom obleku, tak psy idú po ňom. Vlčiak Kamo ho našťastie odignoroval. Foto: Mestská polícia Bratislava

Profesionálny figurant musí mať určité predpoklady, ako napríklad schopnosť odhadnúť správanie psa a aj jeho približnú reakciu na určitý úkon. Môže si to samozrejme vyskúšať aj laik, ale umením dobrého figuranta je dostať psa pri výcviku na určitú úroveň a stále sa ju pokúšať zvyšovať. Rôznymi metódami a za pomoci rozličných pomôcok sa cibrí psychická odolnosť psa na najrôznejšie situácie, aby nebol potom v teréne, pri ostrom zákroku, prekvapený alebo sa nebodaj zľakol či ušiel.

Nesmie ho nič zlomiť. „Spravil som si figurantský kurz hneď, keď som nastúpil ku kynológom. Môj vtedajší veliteľ mal svoje metódy a najprv si otestoval, ako budem reagovať potom, čo si prvýkrát oblečiem ochranný ringový oblek a vypustia na mňa psa.“ Ľubo vtedy nedostal od veliteľa ani len inštruktáž, ale obstál.

Podľa neho môžu profesionálneho figuranta robiť len určité typy ľudí - najmä nebojácni, s dobrou fyzickou kondíciou a aj s vyšším prahom bolesti, pretože aj taký úder náhubkom môže byť veľmi nepríjemný. „Samozrejme, zranení bolo nespočetne veľa, ale to k tomu jednoducho patrí. Musíš si zvyknúť, že občas prídeš domov s modrinami alebo odreninami,“ s úsmevom nám odpovedá kynológ.

PB-9599_(Vlastné)Aj belgický ovčiak vie zanechať modriny cez ringový oblek. Foto: Mestská polícia Bratislava

V podmienkach Mestskej polície Bratislava si úlohu figuranta musí vyskúšať každý psovod. „Z môjho pohľadu je určite lepšie, keď sa v tejto roli striedame. Je to dobré aj pre psy, pretože každý z nás má k tomu iný prístup a pes to má tým pádom rozmanitejšie a viac sa naučí.

Parťák nielen v práci, ale aj v pohodlí domova

Svojho aktuálneho štvornohého parťáka má Ľuboš od šteniatka. „Volá sa Ady a má niečo cez tri roky,“ predstavuje svojho nemeckého ovčiaka. Ady má, ako tvrdí jeho psovod, úplne odlišnú osobnosť, ako jeho psy predtým. Všetci mali jednu výraznú črtu, boli nesmierne draví. „Keď som mal niektorého z nich doma, síce toleroval moju rodinu, ale nemohli si k nemu dovoliť všetko čo chceli, najmä deti. Ady je v tomto naopak stopercentný sociál,“ vysvetľuje mestský policajt. Dodáva, že aj napriek mladému veku je natoľko rozumný, že dokáže odlišovať čo je práca a čo zábava a primerane na rozličné situácie a prostredie aj reaguje. „Neprajem žiadnemu páchateľovi, aby sa dostal do stretu s mojim psom,“ žartuje Ľubo.

PB-8574Ady počas spoločného výcviku. Foto: Mestská polícia Bratislava

Už ako ročný chytil zlodejov

V čom chlpáč najviac vyniká? Podľa jeho pána mu ide všetko, ale najradšej má prácu s náhubkom v rámci obranárskych prác. „Je to individuálne, ale niektoré psy kôš vyrušuje, naopak, Ady si to užíva.“ Keď sme sa Ľuboša opýtali na najsilnejší zážitok zo služby, povedal, že ich má za tých tridsať rokov služby už toľko, že si nedokáže vybrať. Spomenul ale prípad spred dvoch rokov, kedy sa mu s kolegami kynológmi a služobnými psami podarilo zadržať zlodejov. „V neobývanej budove sa nachádzali osoby, ktoré sa snažili odcudziť nejaké veci. Keď zistili, že dorazila polícia, pokúsili sa ukryť. Bolo to však márne, lebo naše psy ich veľmi rýchlo vypátrali,“ spomína psovod. Dopĺňa, že pri tomto zásahu bol práve, s vtedy ešte len ročným Adym, pre ktorého to bol prvý väčší zákrok, po zložení odborných skúšok.

180550442_1158289927944956_8921581991602471953_nZlodejov v komplikovanom objekte chytili bratislavskí mestskí kynológovia za pomoci psov. Foto: Mestská polícia Bratislava

O dobrú radu sa vždy rád podelí

Ľuboš nám prezradil, že v službe sa psovodi niekedy stretávajú aj so situáciami, kedy síce nikto nepotrebuje pomoc v ohrození zdravia, života alebo majetku, ale skôr poradiť v oblasti kynológie. „Stáva sa, že keď nás na ulici alebo v lesoparku vidia psíčkari, pristavia sa pri nás s prosbami o radu či už s výcvikom psa alebo so starostlivosťou oňho.“ Ľuba to vždy poteší, pretože rád ľuďom pomáha. „Vždy keď je na to priestor, tak majiteľovi alebo majiteľke psa veľmi radi poradíme, ak vieme,“ hovorí mestský policajt.

Pozvánka do mestskej kynológie

Ľuboš je jedným z najdlhšie slúžiacich psovodov v radoch mestskej polície a mnohí nováčikovia k nemu vzhliadajú. “Keď príde do nášho kolektívu niekto nový, snažíme sa všetci, aby sa u nás cítil dobre. Môžem o sebe povedať, že pre mladých som tak trochu aj tútorom. Usilujem sa poradiť im v ich začiatkoch a veľmi im v rozhodnutí stať sa kynológmi fandím,” ozrejmuje psovod. Dodáva, že vždy im však prízvukuje, aby sa učili zároveň od viacerých skúsenejších kolegov a prevzali si ten spôsob výcviku, aký im najviac sadne. Je ich totiž množstvo a každý sme iný.

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.