Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Nevedeli, do čoho idú. Ako vznikala mestská polícia pred tridsiatimi rokmi?

VIDEO
Dátum: 07.07.2022
Autor: Barbora Krajčovičová
Nevedeli, do čoho idú. Ako vznikala mestská polícia pred tridsiatimi rokmi?

Pred tridsiatimi rokmi posilnili bezpečnosť vo viacerých slovenských mestách a obciach nové poriadkové útvary. Popri štátnej polícii tak začala aj v hlavnom meste pôsobiť ďalšia bezpečnostná zložka - zriadená mestom.

V januári 1992 sa mohli Bratislavčanky a Bratislavčania v uliciach hlavného mesta prvýkrát stretnúť s policajtmi v tmavomodrých uniformách. „Spomínam si na jednu z prvých služieb, ako na nás ľudia pozerali, podľa mňa nevedeli, čo si o nás majú myslieť,“ prezradil nám František Hrádek, ktorý začínal ako pochôdzkar v Starom Meste. Mnohí pritom iste zachytili informáciu, že mestské zastupiteľstvo koncom roka 1991 zriadilo všeobecne záväzným nariadením nový poriadkový útvar, ktorý mal prispieť najmä k zvýšeniu bezpečnosti v Bratislave, ochrane životného prostredia a mal dozerať na dodržiavanie verejného poriadku. Ich úlohy upravuje od začiatku zákon o obecnej polícii.

img099_–_kópiaFrantišek Hrádek už ako kynológ v Mestskej polícii Bratislava. Foto: Archív Gabriely Hajdinovej

Nevedeli do čoho presne idú a o to viac ich to lákalo

Keď sa Bratislavou rozšírila správa o tom, že nová poriadková jednotka hľadá do svojich radov strážcov zákona, žiadosti o prijatie do zamestnania sa hromadili. Dnešného veliteľa zmeny Operačného a kamerového strediska, Romana Kučeru, na nábor uchádzačov o prácu v mestskej polícii upozornila jeho známa. „V tom čase som pracoval ako predavač v elektre, ale byť policajtom mi prišlo omnoho zaujímavejšie a akčnejšie, tak som si povedal, prečo nie,“ spomína na rok 1991 mestský policajt.

Záujemcovia, samozrejme, vedeli, že sa bude jednať o policajnú prácu, avšak nevedeli úplne presne do čoho idú. „Nemali sme predchodcov, ktorí by nám vedeli povedať, čo konkrétne nás čaká, ktorí by nám dali nejakú tú dobrú radu do služby. Jednoducho sme do toho vhupli úplne sami a musím povedať, že to bol na jednu stranu celkom strach, ale zároveň nás to lákalo,“ zveruje sa po tridsiatich rokoch Eva Moyšová, ktorá dnes pracuje ako zástupkyňa veliteľa v Ružinove.

REPRO_hlavne_namestieHlavné námestie v Bratislave a kontrola vodiča osobného auta. Reprofoto: Archív RTVS

Museli zložiť dve skúšky

Samotné podmienky pre výkon policajnej práce v teréne boli v začiatkoch 90-tych rokov o niečo odlišnejšie ako dnes. Naši „tridsiatnici“ hovoria, že predtým než dostali uniformu a zložili slávnostný sľub, museli absolvovať dvojtýždňové školenie v Kučišdorfskej doline neďaleko Pezinka. Na konci ich čakala skúška, ale to nebolo ani zďaleka všetko.

Ulice začali strážiť hneď po prvej skúške, ale o pár mesiacov absolvovali ešte jeden vzdelávací kurz. „Druhý kurz sme si síce urobili dodatočne popri službách, ale vyškolila nás v prvom rade samotná ulica,“ vysvetľuje František Hrádek. Dnes to funguje inak, noví mestskí policajti najprv absolvujú trojmesačnú odbornú prípravu, na ktorej konci musia úspešne zložiť skúšku odbornej spôsobilosti a až potom sú zaradení na jednotlivé stanice. Žiadne ďalšie dodatočné kurzy ich nečakajú, musia len prejsť pravidelnými fyzickými previerkami a psychodiagnostickými vyšetreniami, ktoré sú podmienkou napríklad pre šoférovanie vozidiel s prednostným právom jazdy.

Zmeny, ktoré formovali mestskú políciu

Na slávnostnom nástupe na Primaciálnom námestí 1. januára 1992 stálo hrdo 134 novopečených mestských policajtiek a policajtov. Presne na poludnie zložili sľub a následne sa pobrali na jednotlivé stanice.

REPRO_nastupSlávnostný nástup 1.1.1992, ktorého sa zúčastnilo 134 nových policajtiek a policajtov. Reprofoto: Archív RTVS

„V úvode fungovania mestskej polície bol pre každý okres zriadený jeden útvar, ale po pár mesiacoch sa vytvorili ďalšie pracoviská, a to v jednotlivých mestských častiach,“ zalovil v pamäti odťahovkár Jozef Kukučka, ktorý začínal v Petržalke. Obyvateľov postupné otváranie menších staníc v mestských častiach tešilo, lebo cítili, že sú k nim mestskí policajti bližšie.

Ešte v tom istom roku bol oficiálne zriadený oddiel jazdeckej polície, ktorý bol veľkým lákadlom najmä pre milovníkov zvierat. Služobná kynológia ako samostatný oddiel vznikla prekvapivo až v roku 1993. Kynológ František Hrádek si zaspomínal, ako to fungovalo pred jej oficiálnym zriadením. „Niektorí policajti mali svoje vlastné psy a nosievali si ich občas aj do služby. Neexistovali však spoločné priestory pre kynológov, nerobievali sa spoločné výcviky, jednoducho, nefungovalo to tak ako teraz, v tomto smere to bolo takpovediac neorganizované.“ Dodáva, že z jeho pohľadu si služobná kynológia v podmienkach mestskej polície prešla obrovskou transformáciou, samozrejme, k lepšiemu.

lesný_muž_020Ukážky práce kynológov v roku 2004 na Hviezdoslavovom námestí. Foto: Archív Gabriely Hajdinovej

O pár rokov neskôr, s postupným posilňovaním materiálno-technického zabezpečenia, začali v niektorých mestských častiach pôsobiť aj cyklohliadky. Ich výhodou bolo, a doteraz je, že sa dokážu nepozorovane dostať aj na miesta, kde sa napríklad autom hliadka nedostane. Prvá monitorovacia kamera bola osadená na Hlavné námestie v roku 1998. Ukázala sa ako spoľahlivý pomocník a preto dnes dianie v Bratislave, v rámci mestského kamerového systému, pozorujeme prostredníctvom 496 kamier.

Rasťo_foto_2_(Vlastné)Aj takto kedysi fungovalo operačné stredisko. Foto: Archív Rasťo Hanzl

Doprava im dávala zabrať od samého začiatku

Mestských policajtov dnes najviac vyťažujú dopravné priestupky, ktoré tvoria viac ako 60 percent všetkých riešených udalostí. Drvivá väčšina policajtov by pritom uvítala, ak by sa viac mohli venovať verejnému poriadku. Prevládali porušenia na úseku dopravy aj pred tridsiatimi rokmi? Jozef Kukučka tvrdí, že to bolo tak 50:50. „Človek by si myslel, že tým, že nie každý mal v tej dobe auto, bola premávka menej zhustená než teraz, ale nebolo tomu tak.“ Podľa jeho slov tým, že neboli vybudované napríklad obchvaty, všetky autá prechádzali mestom, čo veľakrát dokázalo skomplikovať dopravnú situáciu.

REPRO_dorpavaAuto mestskej polície na križovatke ulíc Ventúrska a Pánska. Dnes pešia zóna, v roku 1995 bežná ulica. Reprofoto: Archív RTVS

Priestupkov súvisiacich so zlým parkovaním však bolo aj tak o niečo menej než teraz a policajti sa tak mohli venovať vo väčšej miere aj zabezpečovaniu verejného poriadku. Mestskí policajti mohli riešiť nesprávne parkovanie v prvých rokoch len papučami. Všetko sa však zmenilo v roku 1996, kedy primátor delegoval na mestskú políciu povinnosti správcu cesty. Určení policajti tak mohli v prípadoch, kedy vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky, dávať pokyn na odťah.

Každá doba priniesla to svoje

Mestská polícia Bratislava si za tridsať rokov existencie prešla mnohými významnými zmenami, ktoré ju sformovali až do dnešnej podoby. Každý rok priniesol niečo nové, na čom bolo možné ďalej stavať. Neustála modernizácia, elektronizácia a postupný rozvoj technológií umožňuje mestským policajtom pracovať čoraz efektívnejšie a výrazne im uľahčuje prácu. „Tie prvé roky sme boli odkázaní doslova na pero a papier, ale taká bola doba, o mobiloch či počítačoch sme mohli snívať,“ spomína na prvopočiatky v mestskej polícii Eva Moyšová. Zároveň dodáva, že sa teší na to, kam sa až, pri takomto rýchlom technologickom vývoji, mestská polícia dostane o ďalších tridsať rokov.

Video

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.