Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Na zásahy chodili policajti peši alebo verejnou dopravou, autá sme využívali minimálne

Dátum: 20.12.2021
Autor: Mgr. Peter Borko
Na zásahy chodili policajti peši alebo verejnou dopravou, autá sme využívali minimálne

Keď niečo nebudeš vedieť, zavolaj priestupkárke Mirke Petrášovej. To bola jedna z prvých viet, ktoré mi povedali po nástupe do nového zamestnania. V rozhovore nám vysvetlila, prečo pracuje v mestskej polícii už takmer celé štvrťstoročie a pozreli sme sa aj na to, ako sa zmenila práca a aj spoločnosť, pre ktorú robíme.

Uniforma v Mirkinej rodine nebola ničím nezvyčajným. Otec pracoval ako policajt, mama ako colníčka, starší brat išiel k vojakom. “Len mladší sa nevydaril. Pracuje na ministerstve práce,” žartuje priestupkárka a dodáva, že aj ona sa chcela pôvodne ubrať iným smerom. “Mňa tá detská túžba po práci policajta, smetiara alebo kozmonauta úplne obišla. Chcela som byť princeznou, ale keďže mi to nevyšlo, tak pracujem v mestskej polícii,” vtipkuje Mirka a ďalej pokračuje už v serióznejšom duchu. 

Aj keď po štúdiu nastúpila na policajné prezídium, uniformu si ešte neobliekla. “Pracovala som ako civilný zamestnanec na štatistickom oddelení,” spomína. Avšak práca s číslami a v kancelárii nebola to, čo hľadala. K mestskej polícii nastúpila v marci 1997, takmer pred 25 rokmi. Jej prvé kroky viedli do ulíc tretieho bratislavského okresu. Vraj to boli časy, kedy boli na každom oddelení dve autá. Jedno pre veliteľa a ďalšie pre hliadku, ktorá kontrolovala najmä objekty. Ostatní museli chodiť do terénu a na zásahy peši alebo verejnou dopravou. Aj keď sa materiálne vybavenie mestskej polície výrazne zlepšilo, čo umožňuje efektívnejšie zasahovať a chrániť životy, zdravie a poriadok v meste, je ešte stále čo doháňať. “Chýbajú nám prístupy k informačným systémom, napríklad pri hľadaných osobách, nevieme sa dopátrať k telefónnym číslam, čo by urýchlilo našu prácu,” vysvetľuje mestská policajtka a dodáva, že práve v týchto veciach by sa mal zmeniť zákon, ktorý ich v mnoho prípadoch limituje.

PB-9431Mirka v súčasnosti pôsobí v najväčšej bratislavskej mestskej časti. Foto: Mestská polícia Bratislava 

Cesta k práci priestupkárky

“Pracovala som najprv ako hliadkový policajt a to najmä v Rači a Vajnoroch,” spomína. Po návrate z materskej sa k jej povinnostiam pridali aj administratívne úlohy a čiastočne pracovala aj v okresnom operačnom stredisku. Rozhodla sa posunúť ďalej v práci a dokončila si vzdelanie na Policajnej akadémii. To jej otvorilo dvere k pozícii priestupkárky. V súčasnosti pracuje na petržalskom okresnom veliteľstve.

Jej hlavnou úlohou je objasňovať priestupky, ktoré hliadka nedorieši na mieste - napríklad v situácii, keď nie je jasný priestupca. Najčastejšie ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale môže ísť aj o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, či priestupky proti majetku.

“Ide o prácu, pri ktorej je dôležité neustále samoštúdium,” vysvetľuje Mirka. Práca totiž prináša neustále nové okamihy, s ktorými sa je potrebné vysporiadať. A to je aj dôvod, prečo je u mestskej polície už takmer štvrťstoročie. “Je nás tu pár takých, ktorí sme tu tak dlho. A to sa dá, len keď vás práca naozaj baví,” vysvetľuje.

Mení sa svet, práca a policajti sa musia prispôsobiť

Aká bola práca na konci deväťdesiatych rokov a aká na začiatku dvadsiatych? U policajtov sa vraj vytratila miestna znalosť. “Môžete poznať ulice a kde sa čo nachádza, ale ľudí už nie,” vysvetľuje Mirka. Dôvodom je najmä veľká migrácia obyvateľov. Byty sú neustále predávajú, stále sa niekto prisťahuje a odsťahuje, veľa z nich je na prenájom. “V minulosti mali okrskári skvelú osobnú znalosť, ale to už žiaľ nefunguje,” nostalgicky spomína Mirka. A aj správanie ľudí sa za tie dve desaťročia zmenilo. Výrazne stúpla agresivita, ľudia si často myslia, že si môžu voči policajtom dovoliť všetko a nebudú za to postihnutí. Najčastejšími prejavmi sú vulgarizmy, ale niektorí policajti sa stretnú aj s fyzickým násilím.

PB-9484Doba sa zmenila a mestskí policajti sa jej musia prispôsobiť. Foto: Mestská polícia Bratislava

“Každý si dnes myslí, že je znalý zákona. Ale naozaj ide často o neobjektívny pohľad na vlastné vedomosti,” spomína Mirka jeden z najčastejších javov u ľudí, s ktorými rieši priestupky a dodáva, že si u ľudí všíma stratu sebareflexie. “Nebudem robiť daňové účtovníctvo, lebo o ňom nič neviem, ale každý si myslí, že ovláda zákony.” Aj z týchto dôvodov je jednou z najťažších úloh v práci mestského policajta obrniť sa voči náladám ľudí. A to pri priestupcoch, ktorí svojim správaním obmedzujú alebo ohrozujú slušnú väčšinu obyvateľov hlavného mesta, ale aj pri niektorých sťažovateľoch, ktorí nahlasujú aj také veci, ktoré priestupkami buď nie sú alebo ich mestský policajt kvôli obmedzeniam v zákone riešiť nemôže. “Ak si to človek začne pripúšťať, tak končí,” dáva nám Mirka lekciu z psychológie.

Ak by musela princezná pracovať, vybrala by si mestskú políciu

Mestská polícia v Bratislave sa pohla vo veľa smeroch dopredu, avšak neustále je čo zlepšovať. Veľký dlh je aj na ľuďoch. “Problém s fluktuáciou a s tým, že vo verejnej správe chce pracovať málo kvalitných ľudí nemá len mestská polícia, ale napríklad aj štátna. Ale niet sa čomu diviť. Prečo by sa tu zamestnal človek, ktorý je profesionál vo svojom odbore, ovládal právne predpisy, vedel sa v nich orientovať a neustále nad ním visela hrozba paragrafu za zneužitie právomoci verejného činiteľa a chodil by do práce s tým, že zo všetkého čo spraví, sa bude možno musieť vyviňovať?” Je málo zamestnancov, ktorých práca v mestskej polícii natoľko baví, aby zatvárali oči pred tým, že napríklad v obchodných reťazcoch môžu pracovať bez nutnosti nočných a neustáleho tlaku a to za rovnakú alebo niekedy aj vyššiu mzdu. Mirka Petrášová si túto prácu vybrala, nie je v nej preto, že by ju nikde inde nezobrali, ako sa s tým stretáva u veľa kolegov, ktorí v práci vydržia pol roka, rok. “Táto robota nie je o tom, že sa postavíte za pás a robíte stále to isté. Každý deň sa stretnem s niečím novým, niečím iným, niečo sa naučím a zdokonalím sa,” zhrňuje Mirka Petrášová dôvody, prečo túto robotu má rada už takmer jedno štvrťstoročie.

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil.