Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Na ulici na teba neberie ohľad nikto. Vagabundom je jedno, či máš päťdesiat alebo dvadsať

Dátum: 08.12.2021
Autor: Mgr. Peter Borko
Na ulici na teba neberie ohľad nikto. Vagabundom je jedno, či máš päťdesiat alebo dvadsať

Do mestskej polície prišiel iba na chvíľu. Hosťovať, vraví. Avšak už hosťuje dvadsiaty rok a stal sa neoddeliteľnou súčasťou komunity v Devínskej Novej Vsi, kde strávil väčšinu pracovného života.

Vyrastal na Trnávke a všetci jeho kamaráti mali do pätnástich rokov problémy so zákonom. "Nechcel som patriť do tej komunity,” hovorí okrskár z Devínskej Novej Vsi Ján Osvald. Aj z tohto dôvodu sa rozhodol pre štúdium na Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku. 

V zbore pracoval desať rokov, po ktorých zistil, že nie je vždy najmúdrejšie rozprávať nahlas svoje názory a bojovať za pravdu. V tom čase získala Mestská polícia Bratislava neoceniteľného príslušníka, ktorý je dobre známy väčšine Devínskonovovešťanov. Cesta do tejto mestskej časti viedla ešte cez Staré Mesto, operačné stredisko a malú zastávku v Dopravnom podnik. Ján je na mieste okrskára už šestnásť rokov. “Nemusím byť okrskárom celý život. Dôjde mladý, lepší človek, rád ho naučím čo viem a prácu mu prenechám,” hovorí a dodáva, že všetko je o ochote pracovať, učiť sa a prispôsobovať sa.

Neustále sa vzdelávať a prispôsobovať sa ulici

“Chuck Norris má 81 rokov a učí amerických policajtov, ako zadržať a predvádzať osoby bez použitia zbrane,” vysvetľuje mi okrskár, keď mi ukazuje lankové putá, ktoré používa. Vraj sú lepšie. Môže ich mať schované vo vrecku a jednoducho ich navliecť človeku na ruku. Ten sa navyše nezraní, napríklad pri usádzaní do auta.

PB-1363Pri kontrole chránenej lokality Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Foto: Mestská polícia Bratislava

”S niektorými kolegami chodíme do telocvične a cvičíme modelové situácie. Nehanbíme sa, že sme starí páni. Pre nás to je dobré. Policajt musí byť lepší ako vagabund. Budem mať čoskoro päťdesiatku, ale budem cvičiť s chlapcami, ako keby som mal dvadsať.” Dôvod je podľa Jána jasný. Na ulici na policajta neberie ohľad nikto. Vagabundovi je jedno, či ste v kondícii alebo nie, či máte päťdesiat alebo dvadsať rokov. “Raz si policajt a musíš konať,” dodáva okrskár. Hneď na to spomína na prípad, kedy na stanicu predvádzal štyroch ľudí. Spútal ich dvoma putami. Jednými lankovými, ktoré nosí vždy vo vrecku a klasickými kovovými. Práca mestského policajta nebýva ľahká a aj preto oceňuje, že práve v budove ich stanice je Školiace stredisko Mestskej polície Bratislava. Je tak bližšie k inštruktorom, od ktorých sa dokáže aj on naučiť nové veci, ktoré zavádzajú do výcviku študentov. 

Známa postava v Devínskej Novej Vsi

Práca okrskára je z veľkej časti o komunikácii s ľuďmi. Je potrebné ich vypočuť, nájsť si popri ostatných povinnostiach na nich čas, komunikovať s miestnym úradom, stretávať sa s poslancami, starostom. “Nesmieš nikoho odbiť, každý kto ťa na ulici o niečo požiada, tak ho musíš vypočuť a riešiť veci, ktoré sa v mestskej časti dejú,” dodáva Ján. 

PB-1387Počas kontroly verejných priestorov nám Ján hovorí kto, kde, kedy a čo robí v mestskej časti. Foto Mestská polícia Bratislava

Ďalšou dôležitou vlastnosťou je azda aj láska k mestskej časti, v ktorej pôsobí. Aj my sme Jána vyspovedali vo chvíľach, kedy sme na jeho podnet a spolu s ním pripravovali edukačné video ohľadom Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.

Cestou z nej na okresné veliteľstvo sme prechádzali ulicami Devínskej Novej Vsi a Ján nás neustále nevedomky presviedčal o jeho miestnej znalosti. “Tu v tomto parku sa stretávajú takíto ľudia, v tom vchode býva prepustený díler drog, tu je problém s hlučnou mládežou, tu sa stalo toto a tam za rohom je taký problém,” v skratke parafrázujeme záplavu informácií, ktoré môže vedieť len človek, ktorý je policajtom nie len v službe, ale aj v civilnom oblečení. Práca okrskára v sebe obnáša nutnosť poznať miesto, kde pôsobí.

Osem mŕtvych a sedemnásť zranených

Ján si spomína aj na tragický prípad z konca leta 2010, kedy v Devínskej Novej Vsi zavraždil Ľubomír Harman osem ľudí, vrátane seba. Na mieste bol hneď po prvých dvoch príslušníkoch Policajného zboru. Jedného z nich Harman postrelil a Ján mu potom pomáhal do sanitky. “Mal som tú šesť chalanov, ktorí mali vesty, zabezpečili uzatvorenie obchodného centra,” spomína okrskár. Potom prišlo Lynx Commando, ktoré sa rozdelilo na dva tímy, lebo v tej chvíli ešte nebolo jasné, či ide o jedného alebo dvoch útočníkov. Ján mal výbornú miestnu znalosť a preto mohol pomôcť aj zásahovej jednotke, ktorá dorazila na miesto. “Zostal som s chalanmi z komanda a ukazoval som im, na ktorom mieste sa útočník práve nachádza.” Keď sa približovali, tak zaznel výstrel. “Bol to ostreľovač, ktorý ho trafil do brucha.” V tejto situáciu otočil Harman zbraň proti sebe. 

PB-1380Hliadkovanie a aj riešenie oznamov. Práca policajta nikdy nekončí. Foto: Mestská polícia Bratislava

Práca sa rokmi mení

Okrem neustáleho učenia sa, spomína Ján Osvald aj nutnosť prispôsobovať sa ulici. Tá sa neustále mení. “V minulosti tu bolo ihrisko a na ňom bývali diskotéky. Často sme tam museli zasahovať kvôli výtržnosťami. Boli tú rôzni cudzinci, ktorí si otvárali reštaurácie a súperili medzi sebou. V minulosti to tu bolo iné, ostrejšie,” vysvetľuje okrskár. Aj dnes musia mestskí policajti riešiť výtržnosti, ale je ich menej. Robota si viac vyžaduje citlivejší a možno aj psychologický prístup. Veľa práce je napríklad s ľuďmi bez domova. “Chodíme s terénnymi pracovníkmi a psychológmi a aj my sa učíme, ako pristupovať k ľuďom bez strechy nad hlavou, ako sa s nimi rozprávať,” vysvetľuje policajt a dodáva, že vďaka tomu sa mu prednedávnom podarilo zachrániť dva ľudské životy. “Poznali sme sa s miestnou komunitou a upozornili nás na bitku, kde útočník dopichal nožom ďalších dvoch ľudí.” Na základe informácií dokázali mestskí policajti nielen poskytnúť prvú pomoc, ale páchateľa aj nájsť a zneškodniť.

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil.